Žlté autobusy zahltili priestor a z každého “relevantného” webu, rádia či z televízií sa na nás, obyčajných občanov prahnúcich po malom Švajčiarsku, začali sypať správy o možnostiach cestovať ako tí západní bohatí ľudia. Kto by si odoprel možnosť cestovať v kvalitnom autobuse so stewardkou, kávičkou a dennou tlačou za pár eur? Asi nikto.
Keď sa však pozrieme bližšie na tento luxus za pár peňazí niečo nám tam začne smrdieť.
Jančura by mohol dať lístok zadarmo všetkým
Dlho som nerozumel tomuto ľudovému porekadlu, ale pri žltých spojoch som si v plnej miere uvedomil, čo chceli naši predkovia týmto porekadlom povedať. Keď Vám niekto sľubuje za pár drobných obrovskú mieru luxusu, treba zbystriť. My, Slováci sme sa už dostatočne (aj keď som si tým nie celkom istý) poučili, že ak Vám niekto sľubuje za málo investícií veľa úžitku, je to väčšinou na konci dňa prúser. Hovorím teraz o BMG Investe a o podobných lákadlách našej doby. Ale späť k pánovi Jančurovi a jeho Žltým autobusom.
Zmluva zo štátom mu zabezpečuje, že neprerobí, ani keby všetkých cestujúcich do Komárna odviezol zadarmo.
Podnikať zo štátnych – kto by nechcel?
Podľa zmluvy z roku 2012, ktorú podpísal s firmou pána Jančuru vtedajší minister dopravy Ján Figeľ sa hovorí, že za to, že pán Jančura bude vypravovať svoje vlaky za pár eur na trase Bratislava – Komárno, mu štát ročne vyplatí dotáciu vo výške 7,1 milióna eur. Odhady hovoria o tom, že tieto vlaky odvezú cca. 1,9 milióna cestujúcich. To znamená, že na jedného cestujúceho dostane firma pána Jančuru 3,74 eura. K tomu nie sú prirátané ceny lístkov. Keby sme išli podľa cenníku REGIO JETu, prídeme na to, že okrem spomínaných 3,74 eura zarobí pán Jančura ešte na lístkoch cca 6 miliónov eur. Summa sumárum – 13 miliónov eur. Náklady na jeden kilometer sú podľa firmy pána Jančuru na úrovni 5,7 eur na kilometer. Podľa zmluvy s ministerstvom najazdí ročne pán Jančura so svojimi vlakmi 1,246 milióna kilometrov. Jednoduchá matematika teda hovorí o tom, že náklady, ktoré má firma pána Jančuru sú na úrovni 7,1 milióna eur. WOW!
Toto číslo som už v tomto článku použil.... Áno presne toľko dostane pán Jančura podľa zmluvy od štátu. To teda znamená, že všetky peniaze vybrané na cestovnom sú jeho ziskom.
Dotácie | Cestovné | Náklady | Zisk |
7 100 000 | 6 000 000 | 7 100 000 | + 6 000 000 |
Toto je stav z roku 2012. Vlády sa menia a s nimi tiež aj pravidlá. V roku 2014 bola zmluva medzi firmou pána Jančuru – dotačného podnikateľa a štátom zmenená. Nikoho asi neprekvapí, že sa dotácia zvýšila. Lebo však cestovať luxusne treba. V minulom roku dostal tento dotačný podnikateľ od štátu dotáciu vo výške 8,2 milióna eur. Množstvo najazdených kilometrov sa však výrazným spôsobom nezmenilo. To ale znamená, že pán Jančura a jeho firma je zisková nielen na vybranom cestovnom ale už aj na dotácii a to rovno o 1,1 milióna eur!!!
A aby toho nebolo málo, predtým, ako bola spustená táto neuveriteľne luxusná linka Bratislava – Komárno, bola táto trať za štátne peniaze zrekonštruovaná. Nie však zo súkromných peňazí pána Jančuru ale za štátne. Tento náš luxusný spôsob cestovania si ešte pred spustením vypýtal 7 miliónov eur.
Inými slovami – už dnes môže Jančura prevádzkovať trať do Komárna bez dotácie. Napriek tomu vďaka dotácii dostane každý rok extra zisk 6 000 000 euro. Je pohodlné viezť sa vo vlaku do Bratislavy, ale mali by sme sa zamyslieť, kde inde na Slovensku tých šesť miliónov chýba.
Update:
Ak sa Vám článok páči, podporte ho na vybrali.sme.sk.